reklama

....a čo keby sme to všetko vypli?

Obrazovky naše každodenné. Povedzte mi kto doma nemá aspoň jednu? Každý ich má, každý ich pozerá a kliká, vedome, či podvedome. Sú zapnuté ráno, večer, poobede. Stali sa súčasťou nášho života, pomaly potichu. Áno, česť výnimkám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Stretol som ich. Mám teraz na mysli tie výnimky, ktoré sa hrdo pochválili absenciou tohto výdobytku a zariadili si to pri plnom vedomí a chcení (nie, boli to veľmi inteligentní a uvážení jedinci).Dostalo ma to. Kládol som si otázky typu "čo sa môže stať?", "dostal by som absťák?"," bol by som na mieste ožobráčený o každodenné novinky a bulvárne pikošky?"

A potom to prišlo- dobrodružstvo.Vždy som sa snažil byť nekonvenčný. Dával som si počas dospievania rôzne moratóriá od moderných technológií, aj napriek tomu, že neboli dlhé a opäť ma stiahli do večných lovíšť svojej širokej tlamy hluku, chaosu, misinformácií či lákadiel. Nazvite si to ako chcete. Malo to ale svoj význam a nikdy som to neľutoval. Neraz som bol obvinený, že to je ako s alkoholizmom- veď prečo si sa zase prihlásil, prečo si to zase zapol, to musíš vydržať už naveky. Stal som sa samozvaným pokrytcom. A tak nakoniec som bol ja ten zlý, zatiaľ čo oni si bez výčitiek a pohodlne chatovali, sledovali a ukájali sa na obraze novodobých médií; doslova sa bezcieľne plavili na rozbúrenej vlne akéhosi podzemského signálu, ktorý ich spájal s celým pseudosvetom, inak by ostali v absolútnom šere a tichu. Viem, mal som vydržať, nešiel som príkladom a to je často veľkou chybou nie len v tejto oblasti. Bol som falošný martýr a ešte ma to aj osobne štvalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale dosť bolo o mne. Ide o to, že každý Boží deň bažíme po obrazoch, zvuku, hudbe, svetlách, nafúknutých informáciách, tragédiách. "Nasledujúcich 45 minút budete pozerať to čo chceme aby ste si mysleli", znie heslo médií, veď napokon ovplyvňovanie verejnej mienky je tak sofistikované, že ho hádam neprelúskne ani najlepšia SIS. Jednoducho sme takí, prišlo to pomaly, no pritom rýchlo, a môžeme sa vyhovárať, že taká je doba, je to súčasť, uľahčuje nám to život, o všetkom vieme a všade sme (teda virtuálne). Sme takí dokonalí a navyše sme to všetko sami stvorili. Wau! Prečo nie, čo by za to dali naši predkovia, veď mali taký ťažký život. Vyhnime sa však apriori porovnávaniam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane to možno vyznie ako nezáživná moralistická téma, patriaca do zatuchnutých učebníc stredoveku alebo námet detského projektu Týždeň bez telky. Ruku na hruď: Čo by sa stalo keby sme vypli všetky telky, ale aj mobily a počítače? Skúšali ste to niekedy? Čo by sme cítili? Chlad, zimu, tmu, ticho..osamelosť duše, akúsi duchovnú beztiaž, z ktorej by sme sa nevedeli dostať do našej zóny istoty a komfortu? Podstata tohto problému je ale ďalekosiahlejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať. Strácame svoju prirodzenosť a ľudskú podstatu, ktorá bola predurčená aj na budovanie vzťahov, živej komunikácie s ďalšími členmi našej rasy. Miesto toho sa bezstarostne strácame v pavučine manipulácií veľkých gigantov, ich biznisu a demagógie. Napokon, všetci sme to zároveň my a práve možno čítame tieto riadky. Principiálne, je to ako so separovaním odpadu....rozumiete? Všetko súvisí so všetkým a všetko je prepojené, my sme obete, ale zároveň aj vinníci. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koniec koncov, ja vám to poviem...Nič by sa nestalo. Vôbec nič. Nič, nič, nič, nič! Nikdy sa nič nestane, ani keď si nedáme sladké či kávu či dokonca pohárik. Je to len v našej hlave. Jedno je však isté- určite by nás však neboleli oči, palce na rukách, chrbát, nemali by sme zmätok v našom vnútri. Viac by sme dýchali, viac žili, boleli by nás viac hlasivky od nekonečných rozhovorov. Heh, a možno by došlo aj na starý známy vtip: Dnes večer mi vypadla wifi tak som zašiel do obývačky, kde bola moja rodina. Zistil som, že sú to celkom milí ľudia...

Namôjveru, akokoľvek extrémny a hyperbolický tento vtip môže byť, niečo na tom bude. Napr. počas vysokej školy som až priveľa času trávil v mojej izbe, zavretý a za obrazovkou môjho PC. Žiaľ, prišiel som si niekedy ako satirický účastník z vyššie spomenutého vtipu a dosť to teraz ľutujem. Berte to ako pozvanie viac otvoriť oči a venovať sa realite a pravde v očiach našich blížnych a rodiny. Bezpochyby pocítite rozdiel a oceníte zvýšenú kvalitu života, HD kvalitu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Apropo: Dúfam si nikto neprečítal nadpis tohto článku po svojom:...a čo keby sme to všetko vypili? Prečítali ste si to čo ste vskutku prečítať chceli. V každom prípade ďakujem, ak ste sa dostali až sem. 

Martin Salát

Martin Salát

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Život sa skladá z dvoch dátumov oddelených pomlčkou, snažme sa teda čo najviac vyťažiť z tej pomlčky. Aj tak dôjdete raz k záveru, že viem, že nič neviem, jediné však čo viem je že som vraj klasik s neobyčajnými myšlienkami, kontroverzným presvedčením a triezvymi úvahami, v ktorých nachádzam pravdu a z nej plynúcu pokoru, ktorá ma nie raz, nie dvakrát a často ešte bude zrážať k zemi, aby som tak opäť vstal a šiel za pravdou...a samozrejme prakticky ju aj dennodenne žil. Mojimi nástrojmi budú ostrovtip, satira, nepriame metafory a pri tom sa snažím nechodiť okolo horúcej kaše. V spoločnosti viem ľudí rozosmiať niekedy až do tej miery, že som len na srandu a manželka ma niekedy počastuje oslovením "bezprízorný flegmatik". Nech si každý myslí čo chce, ja len chcem aby hovorili čo si aj naozaj myslia a to je utópia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu