....a čo keby sme to všetko vypli?

Autor: Martin Salát | 27.11.2016 o 8:28 | (upravené 27.11.2016 o 10:27) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  676x

Obrazovky naše každodenné. Povedzte mi kto doma nemá aspoň jednu? Každý ich má, každý ich pozerá a kliká, vedome, či podvedome. Sú zapnuté ráno, večer, poobede. Stali sa súčasťou nášho života, pomaly potichu. Áno, česť výnimkám. 

Stretol som ich. Mám teraz na mysli tie výnimky, ktoré sa hrdo pochválili absenciou tohto výdobytku a zariadili si to pri plnom vedomí a chcení (nie, boli to veľmi inteligentní a uvážení jedinci).Dostalo ma to. Kládol som si otázky typu "čo sa môže stať?", "dostal by som absťák?"," bol by som na mieste ožobráčený o každodenné novinky a bulvárne pikošky?"

A potom to prišlo- dobrodružstvo.Vždy som sa snažil byť nekonvenčný. Dával som si počas dospievania rôzne moratóriá od moderných technológií, aj napriek tomu, že neboli dlhé a opäť ma stiahli do večných lovíšť svojej širokej tlamy hluku, chaosu, misinformácií či lákadiel. Nazvite si to ako chcete. Malo to ale svoj význam a nikdy som to neľutoval. Neraz som bol obvinený, že to je ako s alkoholizmom- veď prečo si sa zase prihlásil, prečo si to zase zapol, to musíš vydržať už naveky. Stal som sa samozvaným pokrytcom. A tak nakoniec som bol ja ten zlý, zatiaľ čo oni si bez výčitiek a pohodlne chatovali, sledovali a ukájali sa na obraze novodobých médií; doslova sa bezcieľne plavili na rozbúrenej vlne akéhosi podzemského signálu, ktorý ich spájal s celým pseudosvetom, inak by ostali v absolútnom šere a tichu. Viem, mal som vydržať, nešiel som príkladom a to je často veľkou chybou nie len v tejto oblasti. Bol som falošný martýr a ešte ma to aj osobne štvalo.

Ale dosť bolo o mne. Ide o to, že každý Boží deň bažíme po obrazoch, zvuku, hudbe, svetlách, nafúknutých informáciách, tragédiách. "Nasledujúcich 45 minút budete pozerať to čo chceme aby ste si mysleli", znie heslo médií, veď napokon ovplyvňovanie verejnej mienky je tak sofistikované, že ho hádam neprelúskne ani najlepšia SIS. Jednoducho sme takí, prišlo to pomaly, no pritom rýchlo, a môžeme sa vyhovárať, že taká je doba, je to súčasť, uľahčuje nám to život, o všetkom vieme a všade sme (teda virtuálne). Sme takí dokonalí a navyše sme to všetko sami stvorili. Wau! Prečo nie, čo by za to dali naši predkovia, veď mali taký ťažký život. Vyhnime sa však apriori porovnávaniam.

Na druhej strane to možno vyznie ako nezáživná moralistická téma, patriaca do zatuchnutých učebníc stredoveku alebo námet detského projektu Týždeň bez telky. Ruku na hruď: Čo by sa stalo keby sme vypli všetky telky, ale aj mobily a počítače? Skúšali ste to niekedy? Čo by sme cítili? Chlad, zimu, tmu, ticho..osamelosť duše, akúsi duchovnú beztiaž, z ktorej by sme sa nevedeli dostať do našej zóny istoty a komfortu? Podstata tohto problému je ale ďalekosiahlejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať. Strácame svoju prirodzenosť a ľudskú podstatu, ktorá bola predurčená aj na budovanie vzťahov, živej komunikácie s ďalšími členmi našej rasy. Miesto toho sa bezstarostne strácame v pavučine manipulácií veľkých gigantov, ich biznisu a demagógie. Napokon, všetci sme to zároveň my a práve možno čítame tieto riadky. Principiálne, je to ako so separovaním odpadu....rozumiete? Všetko súvisí so všetkým a všetko je prepojené, my sme obete, ale zároveň aj vinníci. 

Koniec koncov, ja vám to poviem...Nič by sa nestalo. Vôbec nič. Nič, nič, nič, nič! Nikdy sa nič nestane, ani keď si nedáme sladké či kávu či dokonca pohárik. Je to len v našej hlave. Jedno je však isté- určite by nás však neboleli oči, palce na rukách, chrbát, nemali by sme zmätok v našom vnútri. Viac by sme dýchali, viac žili, boleli by nás viac hlasivky od nekonečných rozhovorov. Heh, a možno by došlo aj na starý známy vtip: Dnes večer mi vypadla wifi tak som zašiel do obývačky, kde bola moja rodina. Zistil som, že sú to celkom milí ľudia...

Namôjveru, akokoľvek extrémny a hyperbolický tento vtip môže byť, niečo na tom bude. Napr. počas vysokej školy som až priveľa času trávil v mojej izbe, zavretý a za obrazovkou môjho PC. Žiaľ, prišiel som si niekedy ako satirický účastník z vyššie spomenutého vtipu a dosť to teraz ľutujem. Berte to ako pozvanie viac otvoriť oči a venovať sa realite a pravde v očiach našich blížnych a rodiny. Bezpochyby pocítite rozdiel a oceníte zvýšenú kvalitu života, HD kvalitu. 

Apropo: Dúfam si nikto neprečítal nadpis tohto článku po svojom:...a čo keby sme to všetko vypili? Prečítali ste si to čo ste vskutku prečítať chceli. V každom prípade ďakujem, ak ste sa dostali až sem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

ONLINE: Kližan nezvládol záver tretieho setu, Wawrinka otočil priebeh zápasu

Slovenský tenista už raz so Švajčiarom hral. Prehral až po trojsetovej bitke.

TECH

Na Zemi vznikne nový superkontinent

Vedci pátrajú po minulosti a budúcnosti superkontinentov.


Už ste čítali?